Preskočiť na hlavný obsah

Príspevky

Čo sa módy týka...

Ako sa oblieka absolútny ignorant najnovších trendov, neznalec svetových módnych časopisov, človek, ktorý nepozná mená všetkých členov rodiny Kardashianovcov a nezaujíma sa o svet celebrít   a trendy s nimi spojené? 
Veľmi jednoducho. Obliekam si jednoducho to, čo sa mi páči. Nakoľko bývam v naozaj malom meste, príliš veľa možností pre nákup oblečenia nemám. Občas si však aj v týchto obchodoch viem čosi pekné nakúpiť. Trochu mi však vadí uniformita malého mesta, kde moju radosť z nákupu schladia aspoň dve ďalšie ženy, ktoré si kúpili ten istý sveter. Preto zakotvím rada v malých, roztrúsených butikoch na kraji námestia, v second handoch, kde občas natrafím na nenosené, atraktívne kúsky (a sama sa pritom snažím presviedčať, že v tom oblečení nikto neumrel), či dokonca v krajčírstve.  Máločo sa mi páči, ešte menej oblečenia mi aj sedí. Občas mi nevadí zájsť aj do čohosi extravagantnejšieho. Milujem retro štýl, hoci si myslím, že tieto "retro" kúsky sa stávajú čoraz častejšími …
Posledné príspevky

Drahé slnko, chýbaš mi

Sivá obloha, holé stromy, mrznúca rieka. Praskanie snehu pod nohami pravidelne strieda čľapot blata. A mne z toho začína byť trochu smutno.

Som vášnivý milovník zimy. Mám rada husté chumelenie, veľké vločky snehu na jazyku, kĺzanie sa po zamrznutom chodníku,  vôňu mrazivého vzduchu. Tento rok mi však zima pripadá nekonečná. Každý deň sa zobúdzam do sivého rána, prechádzam šedým dňom a líham si do antracitového večera. Už tretí mesiac.
Bezútešnosť každého dňa sa začne  len čo otvorím oči. Znie to neuveriteľne, ale za posledné dva týždne zasvietilo u nás slnko len raz. Celý deň ma spolu so snežienkami klamalo v jemnej predzvesti jari. Na druhý deň opäť nasnežilo.
Vždy som si myslela, že škandinávske krajiny sú pre mňa dokonalou destináciou, kde by som mohla žiť. Nemohla. Už len slovenská zima mi bohate stačí ku myšlienkovému prechodu od optimizmu do melanchólie a dekadencie. Všetko mi pripadá akési ponurejšie. A to by mi stačilo ku šťastiu len to, aby bola jasná obloha.
Mám rada, keď mi…

Zo života v hračkárstve

"Ty robíš v hračkárstve? To musí byť zábava!" počúvala som často. Pretekáme sa v točení hula hoopom, objímame plyšákov, a cmúľame malinové cukríky. Takto nejako si to asi moji kamaráti  predstavujú. 
Ako zárobku chtivý študent som si hľadala prácu na privyrobenie. Tu sa mi naskytla príležitosť zvaná letná brigáda. Zmluvu som mala vystavenú až do konca kalendárneho roka, no ukončila som ju už na jeseň. Hoci to nebolo nič, čo by som chcela robiť, bola to "škola života", stretla som tam mnoho inšpirujúcich ľudí, dostala sa do šlamastík, alebo zažila množstvo vtipných situácií. K napísaniu tohto článku ma inšpirovala Čaja z paláca - Ali, ktorá ma zážitkami z práce baví už nejaký ten piatok. 
Zistila som, že práca predavačky nie je pre mňa. Všetky artikle nemali v hlavách ani stále predavačky, nie to ešte brigádničky. Preto som musela improvizovať. Vodila som zákazníkov po predajni a horúčkovito hľadala, kde by konkrétna hračka približne mohla byť. Veľakrát som napokon …

Kto sú INFP ľudia?

V lete som sa hĺbkovo ponárala do vôd psychológie, no najviac zo všetkého ma zaujala Myers-Briggsová a jej osobnostný test. Žiaden iný psychologický test ma nevystihol tak dobre, ako tento. Myers-Briggs rozdelila ľudskú spoločnosť do 16tich kategórií. INFP je jednou z nich. Ako viete, že ste práve INFP? 
INFP sú mediátori. Sú to introverti, umelci, nekonfliktní flegmatici s otvorenými mysľami a pestrou paletou netypických vlastností. Ľudia ich považujú zvyčajne za uletených, alebo čudákov. Medzi typických predstaviteľov ľudí INFP patrí William Shakespeare, J.K. Rowling, George Orwell, Antoine de Saint-Exupéry, Franz Kafka, E.A. Poe, Vincent van Ghogh, Kurt Cobain, John Lennon a mnohí ďalší. Z postáv svetovej literatúry sú to práve Anna zo Zeleného domu, Holden Caulfield, Luna Lovegoodová či Jane Benettová. 
Čo konktérne však robí INFP ľudí tým, čím sú? 
Snívajú Hlavu majú neustále v oblakoch, vytvárajú si vlastné verzie udalostí, majú svoju realitu. Neplánujú, ale snívajú. 
Tí tichí, kt…

Ako som sa rozhodla plniť si sny

Niekoľko slov o tom, čo sa v mojom živote zmenilo, a prečo už nechcem byť lekárkou. 
Prešlo takmer pol roka, odkedy som naposledy prispievala na blog akýmkoľvek článkom. Udalosti posledných mesiacov minulého roka boli pre mňa kľúčové. Nerada som myslela na budúcnosť, nakoľko som nebola stotožnená s nijakou jej alternatívou. Bolo to ubíjajúce obdobie plné filozofovania a zamýšľania sa nad sebou samou. Kládla som si otázky: Čo chcem? Čo od budúcnosti očakávam?  Predovšetkým ide o výber predmetov na maturitu, vysokej školy, a povolania, ktorý sa neúprosne blíži. Už niekoľko rokov som rozmýšľala nad tým, že pôjdem na medicínu. Chcela som zachraňovať životy, pomáhať ľudom... Všetky moje očakávania sa zrútili ako domček z karát, keď som bola v novembri častým návštevníkom chirurgického oddelenia. Vidieť bolesť v tvárach vážne chorých pacientov a stretávať sa so smrťou deň čo deň  nie je to, čo v živote chcem. Začala som rozmýšľať nad mnohými alternatívami. Moja kamarátka mi povedala, že nep…

Kto chytá v žite

4 dni zo života 16 ročného chlapca so svojským pohľadom na svet.
Holdena Caulfielda práve vyhodili zo školy. Pred tým než, pôjde domov, sa rozhodol stráviť štyri dni sám v New Yorku. Uvažuje o úteku. Celý život sa stretáva so snobstvom, povýšenosťou a pretvárkami. A hoci o takmer každom si myslí, že je fajn, o spriazených dušiach možno hovoriť len ťažko. Po tragickej smrti mladšieho brata mu ostala len malá sestra Phoebe, pre ktorú šetrí všetku svoju lásku. Holden sa napokon vráti domov a rozhodne sa čeliť svojim problémom. 
Hlavný hrdia je niekedy detinský, inokedy zas priveľmi dospelý. Má rád veľké gestá, a veci, ktoré človek myslí vážne. Nechce dopadnúť ako ľudia, ktorí prehodia pár zbytočných slov zo slušnosti, pracujú len pre peniaze, a pomáhajú len pre uznanie. Holden by najradšej chytal deti, ktoré sa hrajú v žite a nedávajú pozor, aby nespadli do priepasti.
J. D. Salinger písal slovnou zásobou mladého chlapca, často sa opierajúceho  o slovné barličky.  Čítanie tejto knihy je v…

O trpkých koncoch, nových začiatkoch a spontánnych nápadoch

Všetko fungovalo v zabehnutých koľajách, až do jedného dňa. Jeden deň dokáže zmeniť príliš veľa. Zvlášť, keď vezmete veci do vlastných rúk. 

Láska zohráva v našich životoch špeciálne miesto, obzvlášť tá partnerská. Ale niekedy to proste nevyjde. Občas sa stanú veci, pre ktoré je lepšie vzťah ukončiť. A hoci partnera akokoľvek milujeme, seba musíme milovať viac. Partner tvorí časť nášho života, ale sami so sebou musíme prežiť celý život.  Niekedy je nutné odhodlať sa a urobiť hrubú čiaru. 
Bol to impulzívny nápad v štýle "teraz alebo nikdy".  A potom som náhodou prechádzala okolo kaderníctva. Ukončila som jednu etapu svojho života, a hoci podstatné je vnútro, nechala som to na sebe znať aj navonok. Vošla som dnu, a nechala si ostrihať vlasy tak, ako som vždy chcela, ale nikdy som nemala dosť odvahy. Vlasy som si pestovala... ale prečo vlastne? Páčilo sa to skutočne mne? 
Originálny charakter vyžaduje neštandardné myslenie. Kompromisy sú potrebné, ale ak je ich príliš mnoho, ľ…